Syndróm pracovného vyhorenia: od nadšenia k vyčerpaniu

Čo je syndróm pracovného vyhorenia

Pracovné vyhorenie nie je žiadnym novodobým trendom. Prvé štúdie o vyhorení pochádzajú už z roku 1975, kedy ho psychológ Herbert Freudenberger analyzoval vo svojej vedeckej práci. Vedecká obec sa aj naďalej tejto téme intenzívne venuje, a to hlavne pre nárast výskytu pracovného vyhorenia v náročnejších profesiách, ako sú napríklad zdravotníci, zamestnanci školstva, ale aj vysoké pozície v nadnárodných korporátoch. Výnimkou nie sú ani pomocné profesie, ktoré vyžadujú kontakt s ľuďmi a ich práca je závislá na ich hodnotení. Vyhorenie má vážny dopad na naše duševné zdravie a môže prepadnúť každého z nás.

Syndróm vyhorenia je stav psychickej vyčerpanosti, ktorý vychádza z chronického stresu, emočného presilenia a celkovej únavy. Hlavným faktorom je práve dlhodobý stres. Nevzniká v priebehu pár dní, ani počas náročnejšieho obdobia v práci. Prichádza postupne a má niekoľko fáz, ktorých poslednou je úplné vyhorenie. Reč je o mesiacoch počas ktorých môže enormná snaha a prvotné nadšenia z práce prejsť až do depresie.

Podľa správy Anatomy of Work od spoločnosti Asana sa za posledný rok stretlo so syndrómom vyhorenia až 7 z 10 zamestnancov. Vyhorenie je na vzostupe a svoju rolu v tom zohrávajú aj pandemické roky, ktoré výrazne otriasli pracovným svetom. Vedie k nižšej morálke a väčšiemu počtu chýb pri plnení úloh. Preto je boj proti vyhoreniu aj v záujme zamestnávateľov.

Ako zistím, že som vyhorel?

Príznaky pracovného vyhorenia sa vo všeobecnosti delia do 4 skupín, na psychické, fyzické, sociálne a emocionálne. Tieto symptómy sa navzájom prelínajú a pri neriešení prvotných príznakov postupne pribúdajú. Stav sa stále zhoršuje. V nasledujúcich riadkoch si niektoré z nich predstavíme bližšie.

Psychické prejavy pracovného vyhorenia

• Negativizmus a pesimistický postoj – pri plnení pracovných povinností máte pocit, že to aj tak nezvládnete, nemá to zmysel a vašu snahu si nikto nevšimne. Prežívate frustráciu a sklamanie, cítite sa neefektívni.
• Znížená profesionalita – váš pracovný výkon klesá, výsledky nie sú tak profesionálne ako inokedy a podávate zlé výkony.
• Horšia koncentrácia a zabúdanie – častejšie chyby, menšie sústredenie a zabúdanie na pracovné povinnosti. Kognitívna vyčerpanosť vám spôsobuje ťažkosti na poradách a pri riešení pracovných úloh.
• Nechutenstvo k práci – práca vás nebaví tak, ako to bolo na začiatku.
• Pocit neefektívnosti – plnenie úloh vám trvá dlhšie ako obvykle a ste menej efektívni.
• Strata motivácie – nedokážete sa nadchnúť pre veci tak, ako to bolo predtým. Zažívate pracovný stereotyp a s pocitom “nič ma nebaví” sa pracovná doba vlečie. Ručičky na hodinkách tlačíte očami dopredu a čakáte kedy budete môcť odísť domov.

Fyzické prejavy pracovného vyhorenia

• Chronická únava – máte dlhodobo pocit vyčerpania a nedostatku energie. Budíte sa unavení a každé ráno máte problém naštartovať sa.
• Celková slabosť – nevládzete plniť svoju pracovnú náplň tak ako predtým a cítite sa veľmi slabí.
• Nespavosť – ťažko sa vám zaspáva, často sa v noci budíte a máte nepokojný spánok. 
• Bolesť hlavy a búšenie srdca – v priebehu dňa vás nečakane bolí hlava a cítite intenzívnejšie búšenie srdca.
• Tráviace ťažkosti a bolesť brucha – býva často vyvolané stresom a nesprávnym či nepravidelným stravovaním.
• Zvýšená chorľavosť – ste častejšie chorí ako zvyčajne a preliečenie bežných chorôb vám trvá dlhšie.
• Nechutenstvo – nemáte chuť do jedla, zanedbávate zdravé stravovacie návyky (raňajky, obed, večera), stravujete sa striedmo.
• Zanedbávate sa – zmenili ste starostlivosť o seba, prechádzate na nezdravý spôsob života, inklinujete k energetickým nápojom a kalorickým jedlám. 
   

Sociálne prejavy pracovného vyhorenia

• Zhoršené vzťahy na pracovisku – neudržujete vzťahy s kolegami, komunikácia vás obťažuje a nemáte záujem o vytvorenie ani udržanie priateľstiev.
• Podráždené reakcie – na dotazy kolegov reagujete prehnane nervózne a rozčúlene. Ste viac prchkejší a zvyšujete hlas, kričíte.
• Výbuchy a hádky – neprimerane a častokrát bezdôvodne vyvoláte hádku. Konfliktnú náladu si prenášate aj domov.
• Odpor k socializácii – vyhýbate sa spoločným obedom, rušíte účasť na teambuildingoch, máte tendenciu izolovať sa od ostatných.
• Ľahostajnosť k okoliu – ste apatickí voči kolegom a ich potrebám, či už ide o pracovnú výpomoc alebo komunikáciu o osobných problémoch.
• Direktívny prejav a obviňovanie – vaše správanie v pracovnom kolektíve je plné obviňovania, komunikujete prísne a neprívetivo.

Emocionálne prejavy pracovného vyhorenia

• Pocit beznádeje – nevidíte východiskovú situáciu, prežívate apatiu voči vyriešeniu problémov.
• Pocit bezmocnosti – cítite sa slabí a máte pocit, že bez pomoci iných nič nezvládnete
• Depresívna nálada – nedokážete sa tešiť, nič vám nerobí radosť, ani úspech v práci o ktorý ste sa snažili.
• Smútok – cítite sa neustále nešťastní a zarmútení.

Typy pracovného vyhorenia

Pracovné vyhorenie nemusí u každého prebiehať rovnako. Závisí od náročnosti vašej pracovnej pozície, od toho, ako dlho symptóm pretrváva, aj od spätnej väzby kolegov, nadriadených a ľudí, s ktorými prichádzame do styku. Na základe týchto faktorov by sme mohli vyhorenie rozdeliť na tri podtypy:

1. Vyhorenie z preťaženia – pracujete stále viac a tvrdšie, ženiete sa za úspechom, ktorý stále neprichádza. Prácou trávite viac hodín aj na úkor svojho zdravia (vynechávate alebo zrýchľujete obedy, nemáte prestávky) a na úkor svojho voľného času a rodiny (pracujete nadčasy, dorábate cez víkendy, neprekáža vám pracovať aj cez sviatky).

2. Vyhorenie z nedocenenia – vaše úsilie a nadmernú prácu si nikto nevšíma a nedochádza k žiadnemu oceneniu, či už zo strany klientov alebo zo strany vedenia organizácie. Nemáte pocit, že by ste aj napriek veľkej snahe mohli profesne rásť a byť povýšení. Chýba vám priestor na ďalšie vzdelávanie v oblasti ktorej sa venujete.

3. Vyhorenie z podceňovania – zrazu máte pocit, že ste na danú prácu nedostatočne vzdelaní a nie ste kompetentní ju zvládať na dostatočnej úrovni, aj keď sa jej venujete dlhodobo a predtým vám problémy nespôsobovala. Tento pocit môže prerásť až do syndrómu “podvodníka”, kedy pochybujete o svojich úspechoch, talente a schopnostiach.

Prečo dochádza k vyhoreniu?

Príčiny sú predmetom mnohých vedeckých štúdií a vo väčšine prípadov ide o kombinácie viacerých faktorov. Môže ísť o nadmernú emocionálnu záťaž, veľké množstvo práce, ale aj o nepriateľské prostredie a zlú komunikáciu na pracovisku. Pravdepodobnosť, že sa u vás vyhorenie prejaví, sa zvyšuje pri dlhodobom neriešení vzniknutej situácie. Pozrime sa bližšie na to, prečo najčastejšie k vyhoreniu dochádza.
 

1. Pracovná záťaž

Prepracovanie je najčastejšou príčinou vyhorenia. Bez ohľadu na druh práce, ktorý vykonávate, je potrebné dodržiavať work-life balans, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. 8-hodinový pracovný čas má svoje opodstatnenie a čas na oddych je kľúčový pre vaše duševné zdravie, psychickú aj fyzickú pohodu. Je veľmi pravdepodobné, že pri dlhodobo vysokom pracovnom vyťažení sa váš výkon postupne zníži, môže dochádzať k chybám z dôvodu vyčerpania a k chronickej únave. Nezvládnuteľná záťaž v práci, tlak na dodržiavanie termínov a málo času na prestávky sa na vás skôr či neskôr negatívne podpíšu. Pokiaľ si množstvo vašej práce vyžaduje neustále nadčasy, pracujete rýchlo a v strese, pokúste sa čo najskôr situáciu zmeniť. Pomôcť môže lepšia organizácia a deľba práce, stanovenie priorít a postupné plnenie úloh podľa dôležitosti.

2. Emocionálna záťaž

Syndróm vyhorenia sa vyskytuje predovšetkým v profesiách, ktoré si vyžadujú intenzívny kontakt s ľuďmi. Najväčšiu skupinu tvoria pomáhajúce profesie – lekári, zdravotné sestry a zdravotnícky personál, výnimkou nie sú ani učitelia. Ide o profesie v ktorých sa očakáva pozitívny prístup, ľudská komunikácia a dôraz na empatiu. Zamestnanci častokrát bojujú s negatívnou spätnou väzbou zo strany pacientov alebo detí a ich rodičov, aj s nedostatkom personálu. K syndrómu vyhorenia dochádza hlavne pri vysokej emocionálnej záťaži spôsobenej intenzívnym kontaktom s ľuďmi, ktorí vašu prácu hodnotia a vyžadujú 100% výkon.
 

3. Nespravodlivé zaobchádzanie v práci

Ďalšou z príčin je zlá situácia na pracovisku. Pracovný kolektív a vzťahy s nadriadenými sú dôležité pre každého zamestnanca. Empatia k zamestnancom a kolegom vytvára zdravé pracovné prostredie. Spravodlivý prístup vedenia firmy dokáže motivovať zamestnancov k lepším výkonom, vytvoriť správnu atmosféru, zdravú súťaživosť a dobré vzťahy. Pokiaľ to na vašom pracovisku chýba, máte pocit nespravodlivého ocenenia vašej práce a ste dlhodobo neobjektívne kritizovaní, je veľmi pravdepodobné, že sa pocit vyhorenia v blízkej dobe dostaví.

4. Nedostatok komunikácie a podpory

Slabá komunikácia môže priniesť chaos pri plnení úloh a pocit nedostatočnej podpory od zamestnávateľa. Ideálna komunikácia na pracovisku pozostáva z otvorenej komunikácie o cieľoch a očakávaniach od zamestnanca, jasných inštrukcií, primeranej spätnej väzby a ochote vypočuť si názory zamestnancov. Ak si nie ste istí, čo presne od vás šéf očakáva, nebudete mať istotu, že svoju prácu robíte dobre.

5. Príliš nudná a rutinná práca

Príčinou môže byť aj naopak príliš nudná a rutinná práca. Týka sa profesií, kde sa dlhé hodiny vykonáva rovnaká manuálna činnosť, ktorá môže spôsobiť apatiu, pocit nenaplnenia svojich túžob a frustráciu. Hovoríme napríklad o pracovníkoch za pokladňou alebo vo výrobných halách, kde sa denne opakuje jednoduchá manuálna činnosť. Aj tu môže dochádzať k pocitu vyhorenia z dôvodu nezáživnej práce, nedostatočného využitia svojho potenciálu a nulovej tvorivosti. Ani jeden extrém nie je dlhodobo zvládnuteľný a vyžaduje si prestávky, dostatočný oddych, prípadne obmieňanie pracovných úloh.

6. Zlé vzťahy na pracovisku

Do práce prichádzate s pocitom stiahnutého žalúdka, lebo v kolektíve vládne zlá atmosféra a napätie. Na pracovisku je mnoho konfliktov, vytvárajú sa skupinky, ktoré sa navzájom ohovárajú a hádžu si pod nohy polená. Pracovné konflikty sa krátkodobo dajú zvládať, ale pokiaľ pracujete nonstop v nepriateľskom prostredí, ovplyvní to vaše výkony a ste o krok bližšie k pracovnému vyhoreniu.

 

Koho môže syndróm vyhorenia postihnúť?

Kohokoľvek, bez ohľadu na druh práce, vek alebo pohlavie. Malé rozdiely vo výskyte môžeme nájsť pri náročnejších povolaniach, ktoré vyžadujú intenzívny kontakt s ľuďmi (zdravotníctvo, školstvo, iné pomocné profesie), ale k vyhoreniu môže prísť aj v práci, ktorá je príliš rutinná a nenapĺňa vás, alebo v práci, ktorá je personálne poddimenzovaná a jednoducho povedané – máte toho viac ako dosť.

Ženy vs. muži

Väčší výskyt je evidovaný u žien, ktoré majú okrem pracovných povinností na starosti aj starostlivosť o domácnosť a deti. Skĺbenie pracovných povinností s ďalšími úlohami býva náročné a dlhodobo chýbajúci priestor na oddych a vlastné záľuby môže prejsť až do vyhorenia nielen v práci, ale celkovo v živote.

Zmysel života a sklamanie z práce

Problémom môže byť aj nenaplnenie vašich očakávaní. Študovali ste náročnú školu, venujete sa samoštúdiu, dopĺňate si vzdelanie kurzami a webinármi, ale napriek všetkej snahe pocit naplnenia a spokojnosti neprichádza. Aj postupná strata ideálov, nedostatočné spoločenské či pracovné uznanie, alebo nižšie finančné ohodnotenie môže viesť k frustrácii.

Cesta k vyhoreniu – krok za krokom

Pracovné vyhorenie je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý má rôzne štádiá. Vo vedeckých prácach nájdete rôzne delenie jednotlivých fáz, ale najpodrobnejšie sa tejto téme venovali psychológovia Herbert Freudenberger a Gail North, ktorí spracovali komplexnú štúdiu s 12 štádiami. Jednotlivé fázy prichádzajú postupne, od počiatočnej fázy perfekcionizmu, až po depresiu, kedy je stav naozaj vážny a je potrebné kontaktovať odborníka. 

1. Perfekcionizmus “Musím to dokázať”

Pracujete veľa a podávate najlepší výkon aký viete. Snažíte sa preukázať svoje kvality a schopnosti, ste v plnom pracovnom nasadení a bojíte sa, že nesplníte požiadavky. Na prvý pohľad to môže pôsobiť neškodne a obdivuhodne, ale ak ste nastavili latku príliš vysoko, tempo vašej práce nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné.

2. Pracujete tvrdšie “Musím spraviť ešte viac”

Vysoké tempo pokračuje a vy začínate odpisovať na e-maily aj cez víkendy a po večeroch, preberáte na seba viac úloh a sústredíte sa len na prácu. Máte potrebu dokončiť svoje úlohy čo najskôr, predbiehate deadliny a nenecháte si od nikoho pomôcť.
 

3. Zanedbávanie sa “Nemám na to čas”

Chodievali ste do posilňovne, s partnerkou na večeru, s deťmi na ihrisko, alebo s priateľmi do kina, ale času na seba a spoločenský život je zrazu málo. Rušíte stretnutia aj všetky mimopracovné aktivity, spíte menej ako ste zvyknutí, osobné potreby idú bokom. Venujete sa hlavne práci, kde však začínate robiť malé chyby.

4. Vyhýbanie sa konfliktom “Nič nie je zlé”

Postupne sa začínajú objavovať konflikty ohľadom vášho času stráveného v práci a súkromným časom. Tieto konflikty sa snažíte vytesniť, veď to nie je až také zlé. Nezhody sa začínajú objavovať aj v pracovnom kolektíve, aj v rodine a medzi vašimi priateľmi. Snažíte sa nájsť rovnováhu, vyriešiť tento problém a obhájiť si množstvo pracovného času sami pred sebou. Začínajú sa objavovať aj iné ťažkosti, napríklad s nedostatočným spánkom.

5. Revidovanie hodnôt “Toto je dôležité”

Vaše hodnoty sa zmenili. Práca je na prvom mieste a má prednosť pred všetkým ostatným. Rozhodli ste sa, že sa zameriate len na prácu. Osobný život presúvate na druhú koľaj.

6. Popieranie problémov “Problém je inde, nie vo mne”

Stávate sa postupne viac a viac frustrovaní, ste menej tolerantní a objavujú sa známky agresívneho správania voči ostatným. Váš čas je stále vzácnejší, na vine je vaša práca, ale aj okolie, ktoré vaše pracovné nasadenie nechápe. Odmietavý postoj sa vo vašom živote objavuje čoraz častejšie a postupne sa odstrihávate od všetkých ľudí.

7. Odchod “Potrebujem byť sám”

V siedmej fáze dochádza k rozhodnutiu, že potrebujete byť chvíľu sám. Snažíte sa izolovať od rodiny a priateľov, lebo sa hneváte na kritiku, ktorá od nich prichádza. Komunikácia s ostatnými vám pripadá ako bremeno. Útek používate ako nástroj na zvládnutie situácie, ktorá vás hnevá.

8. Zmena správania a okolie „Som v poriadku, prestaň sa báť“   

Vaša rodina a priatelia si všímajú, že niečo nie je v poriadku. Zmeny vášho správania sú očividné aj pre ostatných, upozorňujú vás a sú znepokojení, majú o vás strach. Váš postoj je odmietavý a osobné vzťahy zostávajú napäté. 

9. Depersonalizácia „Dnes to musím zvládnuť“

Strácate zmysel pre vlastnú identitu. Čo to znamená? Máte pocit, že váš život nemá zmysel, cítite prázdnotu a zapínate “autopilota”. Dni ubiehajú, začínate zanedbávať svoje zdravie a odlúčili ste sa od svojich blízkych.

10. Pocit prázdnoty “Už toho veľa necítim”

Prichádza vyčerpanie, úzkosť a apatia. Nemáte žiadnu motiváciu ani ambície, nebaví vás ani práca, ani čas strávený s rodinou.Pocit prázdnoty sa v tejto fáze obvykle rieši únikovými aktivitami, ako je prejedanie sa alebo alkohol. Toto štádium býva častokrát spojené aj s inklinovaním k alkoholu, alebo iným návykovým látkam.

11. Zúfalstvo a depresia „Na ničom nezáleží“

Dochádza k úplnej rezignácii a zúfalstvu. Aj keď je v tomto prípade slovo “depresia” myslené hovorovo, nie ako klinická forma, bez riešenia je veľmi pravdepodobné, že dôjde k zhoršeniu stavu a depresia sa skutočne dostaví. Môžete mať pocit absolútneho zlyhania až sebanenávisti. Cítite sa emocionálne, duševne aj fyzicky vyčerpaní a chýba vám akékoľvek nadšenie či chuť do života.

12. Fáza vyhorenia: „Nemôžem pokračovať“

Poslednou fázou je úplné vyhorenie. Máte pocit, že ste zavalení vysokými nárokmi, ktoré sa nedajú zvládnuť. Prichádza duševný a emocionálny kolaps, ktorý musíte riešiť čo najskôr s odborníkom.
 

Ako predísť pracovnému vyhoreniu

V úvodných fázach, ktoré sme spomínali vyššie, je stále čas na zavedenie zmien. Existujú konštruktívne kroky, ako predísť vyhoreniu v práci. Nenahrádzajú poradenstvo s odborníkom, ale môžu byť malým vodítkom pre tých, ktorý potrebujú ubrať skôr ako bude neskoro.

• Nastavte si zdravé pracovné hranice. Stanovte si pracovné úlohy na každý deň tak, aby sa dali zvládnuť bez stresu a naháňania.
• Sústreďte sa na jednu konkrétnu úlohu, ktorú potrebujete dokončiť. Nesnažte sa robiť všetko naraz, aby ste sa vyhli tomu, že po práci nemáte nič dokončené a dostaví sa pocit frustrácie.
• Doprajte si prestávky v práci. Tak ako pri deťoch v škole, aj pri nás dospelých platí, že sa dokážeme súvislo sústrediť približne 30 minút. Prestávky obmedzia chybovosť a zvýšia koncentráciu.
• Komunikujte s kolegami. Pokiaľ je to možné, nájdite si v práci blízku osobu, neodmietajte pozvanie na obed ani pozvanie na kávu v kuchynke. Socializácia v práci je rovnako dôležitá ako tá mimo nej, trávime tu predsa 8 hodín denne.
• Ak máte pocit vyčerpania a únavy, vezmite si dovolenku. Nie na maľovanie bytu a rekonštrukciu kúpeľne. Skutočnú dovolenku, počas ktorej si oddýchnete a načerpáte nové sily.
• Nenechajte sa pohltiť prácou. Udržujte rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Nadmerné pracovné tempo je cestou k problémom. Nezabúdajte na svoje koníčky a záľuby. Voľnočasové aktivity vám doplnia baterky, čo sa odrazí aj na vašom pracovnom výkone.
• Požiadajte o pomoc, komunikujte s kolegami a vedením, odkonzultujte množstvo vašej práce a delegujte úlohy. Nespoliehajte sa na to, že si niekto všimne, že máte veľa práce. Chce to proaktívny prístup, ozvite sa.
• Starajte sa o svoje zdravie. Zdravá strava, dostatok pohybu a starostlivosť o duševnú pohodu sú najlepšou prevenciou pred pracovným vyhorením.
• Nezanedbávajte ani spánok. Dostatok kvalitného spánku je kľúčový pre vaše celkové fungovanie. Chronická únava môže viesť k zdravotným ťažkostiam, zhoršenej nálade a nízkej koncentrácii.
• Stanovte si jasné priority a udržujte zdravý odstup od práce. Zamerajte sa na to čo je dôležité a nesnažte sa byť dokonalí vo všetkom. Príliš vysoké nároky na seba nie sú prospešné a dlhodobo udržateľné. Každý občas potrebuje “vypnúť”.

Čo mám robiť ak som vyhorel?

Prvým krokom k uzdraveniu je uvedomenie si, že máme problém. Druhým je vyhľadanie pomoci a hľadanie riešenia. Porozprávajte sa so zamestnávateľom alebo nadriadeným. Predložte svoje argumenty, objasnite vaše požiadavky a pokúste sa dohodnúť na inom prerozdelení práce, ktoré je pre vás prijateľné a nebude si vyžadovať neustále nadčasy. O svojich problémoch hovorte aj s rodinou či priateľmi, poskytnú vám oporu a rady ako vyriešiť situáciu. A v neposlednom rade, obráťte sa na odborníka. Vyhľadajte terapeuta, ktorý vám poskytne odbornú pomoc a bude vás sprevádzať na ceste k spokojnému pracovnému aj osobnému životu.

Proaktívny prístup zamestnávateľa – predbehnite vyhorenie svojich ľudí

Na čom to celé stojí a padá? Na zamestnávateľoch. Veľkú rolu v pracovnom vyhorení, respektíve v prevencii pred vyhorením, zohrávajú práve zamestnávatelia. Nastavujú pracovné podmienky a vytvárajú firemnú kultúru. Spokojnosť zamestnancov v práci nesúvisí len s výškou platu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj na dobre platených pozíciách dochádza k vyhoreniu, kvôli ktorému môže firma stratiť dlhoročných kvalitných zamestnancov. Ako tomu predísť?

• Kontrola organizácie práce a pracovných podmienok. Jasné definovanie úloh, spravodlivé prerozdelenie práce a poskytnutie dostatočných zdrojov na plnenie zadaných úloh.
• Podpora rovnováhy medzi prácou a súkromným životom. Rovnováhu môžete podporiť flexibilnou pracovnou dobou, občasnou alebo trvalou prácou z domu, dostatočnou dovolenkou pre svojich zamestnancov a rôznymi aktivitami na zlepšenie duševnej pohody.
• Zlepšenie komunikácie. Upevnite vzťahy na pracovisku formou teambuildingov, poskytnite aj pozitívnu spätnú väzbu k vykonanej práci, budujte firemnú kultúru a riešte vzniknuté konflikty na pracovisku.
• Investícia do vzdelania zamestnancov. Predstavuje priestor na kariérny rast, poskytnutie vzdelávania a kurzov pre zamestnancov.
• Sociálna opora a uznanie . Nezabúdajte oceniť dobré výsledky a úspechy v práci rôznymi formami a bonusmi, ktoré motivujú vašich zamestnancov.
   

Najčastejšie otázky k syndrómu vyhorenia

Prečítali ste si všetky informácie a nenašli ste odpoveď na vašu otázku? Na záver sme vám zhrnuli najčastejšie z nich.

Ako dlho trvá pracovné vyhorenie?

Pracovné vyhorenie nie je krátkodobý stav, ale dlhodobý proces, ktorý prichádza postupne. Všímajte si varovné signály a zakročte skôr ako sa do úplného vyhorenia dostanete.

Trvanie sa líši v závislosti od viacerých okolností (úroveň stresu, pracovné zaťaženie, schopnosť zvládať stres). Neexistuje presný časový údaj, ktorý by platil pre všetkých.

Ako zistím, že som vyhorel / vyhorela?

Príznakov, ktoré môžu naznačovať pracovné vyhorenie, je niekoľko. Vo všeobecnosti platí, pokiaľ ste dlhodobo (mesiace) v pracovnom strese a nestíhate, je najvyšší čas začať hľadať riešenia.

Je to pracovné vyhorenie alebo len nemám rád svoju prácu?

V krátkosti sa na túto otázku odpovedá len veľmi ťažko. Avšak, pokiaľ vás vaša práca nebavila nikdy (ani v začiatkoch), pravdepodobne nejde o vyhorenie, ale nesprávny výber zamestnania.

Vyhorenie alebo lenivosť?

Medzi vyhorením a lenivosťou je veľký rozdiel, oba stavy majú rôzne príčiny a prejavy. Lenivosť je otázka vášho postoja a osobnostná črta. Nemá súvis so stresom ani s pracovnou preťaženosťou a vyskytuje sa aj keď nie ste v práci a pod stresom.

V akom veku dochádza k vyhoreniu?

K vyhoreniu môže dôjsť v akomkoľvek veku. Pri čerstvých absolventoch, ktorých očakávania sa nestretli s realitou, aj pri senioroch s dlhoročnými skúsenosťami.

Pomôže dovolenka na pracovné vyhorenie?

Áno aj nie. Pracovné vyhorenie je dlhodobý proces. V počiatočných fázach, kedy zakročíte skôr ako dôjde k úplnému vyhoreniu, vám dovolenka môže priniesť mentálny oddych a priestor na premyslenie si ďalších krokov, ako je komunikácia s vedením, prerozdelenie úloh alebo zmena zamestnania.

Aký je rozdiel medzi vyhorením a depresiou?

Ide o odlišné ale čiastočne súvisiace stavy, ktoré navzájom korelujú. Posledné štádium pracovného vyhorenia môže prerásť až do depresie v zmysle klinického stavu, ktorý je potrebné ihneď riešiť s lekárom.

Môže lekár vystaviť PN k syndrómu vyhorenia?

V podstate áno. Obvodný lekár vám môže vystaviť PN aj v prípade syndrómu vyhorenia. Aj keď nejde o oficiálnu diagnózu, môže využiť kód inej diagnózy, pod ktorú spadajú niektoré zo symptómov vyhorenia. 

Existujú lieky na syndróm vyhorenia?

Neexistujú lieky priamo cielené na vyhorenie, ale po návšteve lekára a vyšetrení vášho stavu môže lekár na základe jednotlivých symptómov odporučiť aj liečbu pomocou medikamentov.